Definície

Názov našej vedeckej disciplíny – etnológia (gr. ethnos – ľud) i kultúrna antropológia (gr. anthropos – človek) sa môže zdať zvláštny. Má to dva dôvody: historický (rozdielne tradície názvoslovia v rôznych krajinách) a odborný (rôzne spôsoby realizácie vedeckej práce a rôzne prístupy k nej). V každodennej akademickej realite používame tieto termíny ako synonymá. Avšak je prijaté, že termín etnológia má vzťah s výskumami európskych kultúr (tradičných) a mimoeurópskych kultúr (pôvodné obyvateľstvo, archaickosť). Druhý termín – kultúrna antropológia sa okrem svojich „klasických" výskumných oblastí zaoberá tiež širokým spektrom problémov a fenoménov súčasnej kultúry.

Antropológiu môžeme definovať nielen prostredníctvom konkrétnych (geografických, národných, skupinových) výskumných oblastí a cieľov, ale aj cez špecifický pohľad na kultúrnu realitu. Tá spočíva v jedinečnom pohľade na kultúrnu realitu, ktorá je založená na exotizácií nám známej, domácej kultúry, toho čo považujeme za každodennú realitu a samozrejmosť. Pri takomto chápaní antropológie sa každý element kultúry môže stať predmetom reflexie.

Nezáleží na tom, ako definujeme úlohy a povinnosti našej vedeckej disciplíny, ale jedno je isté: etnológia či kultúrna antropológia je empirickou vedeckou disciplínou. Formulované závery majú vždy empirický základ: nie je dôležité či sú tieto závery získané výskumom náboženstva a povier v africkej lokalite, pozorovaním turistických rituálov na krakovskom námestí alebo je tento záver získaný analýzou internetových blogov. Antropológia sa niekedy označuje ako „empirická filozofia", čo ju z jednej strany zaraďuje ako vedu, ktorá má blízky vzťah k filozofii a z druhej strany zdôrazňuje jej blízky vzťah k predmetom zainteresovania. Tento „predmet" má veľa mien a rozmerov, všeobecne môžeme povedať, že je ním kultúra, ktorú rozumieme ako spôsob života ľudí (obyčaje, vieru, hodnoty, systémy príbuzenstva, mýty atď.)

Táto veľká rôznorodosť a rôznorodá tematika výskumov, ktoré realizujú antropológovia je dôkazom o bohatstve a sile našej vedeckej disciplíny. Ak sa pozrieme na realizované výskumné práce našich vedeckých pracovníkov a k nim doplníme rôznorodé tematiky diplomových prác našich študentov, môžeme vysloviť tézu o tom, že chápanie antropológie ako „vedy bez hraníc" nie je iba fikciou. Nájdeme medzi nimi práce o regionálnych rozdieloch, ktoré považujeme za klasické etnologické práce. Mnoho prác sa venuje etnickej identite, ľudovým rozmerom náboženstva, mestským subkultúram, etnografickým múzeám. Čoraz viac prác sa venuje antropologickým témam, ktoré analyzujú súčasnú kultúru: sú to práce  predmetov v kultúre, o turistických praktikách, reklamných stratégiách, cestovateľských denníkoch a literatúre, o svete Facebooku, o zoologickej záhrade ako kultúrnom fenoméne, o väzeniach a deportáciách, o fotografických archívoch...

V našom inštitúte nielen inšpirujeme študentov do získavania nových vedomostí a intelektuálnych cieľov, ale robíme všetko preto, aby disponovali potrebnými teoretickými a metodologickými vedomosťami a schopnosťami. Ponúkame v rámci Poľska jedinečný blok kurzov z oblasti teórie kultúry (fenomenológia, hermeneutika, etnometodológia, štrukturalizmus, kognitivizmus, postmodernizmus), ako aj tematické kurzy (politická antropológia, vizuálna antropológia, aplikovaná antropológia atď.) Školiteľmi diplomových prác sú vedecko-pedagogickí pracovníci, ktorí majú skúsenosti z domácich aj zahraničných výskumov (Európa, Amerika, Afrika), študijných pobytov a prednášok na európskych a amerických univerzitách. Snáď ešte nikdy neboli tak priaznivé podmienky pre študovanie a realizáciu etnológie a kultúrnej antropológie. A to aj preto, že v súčasnom svete sa stretávame s fenoménmi akými sú migrácie, neoregionalizmus, nové techniky komunikácie, realita internetu, svet obrazu – všetky tieto fenomény vyžadujú výskum a štúdium, ktoré by umožnili ich lepšie pochopiť.

Antropológia, to nie je iba vedecká disciplína, ale je to niečo medzi misiou a povolaním. Vie o tom každý, kto mal aspoň chvíľu s antropológiou niečo spoločné. Je to spôsob spoznávania iných kultúr, ale tiež výnimočný nástroj sebapoznania.